Tenhle článek by nikdy nevzniknul bez Ivany Malíkové, která s nápadem přišla a jehož výsledek teď čtete🙂 Patří jí jak velké díky, tak i veliký obdiv. Přiznejme si; kdo by byl takto otevřeně ochoten mluvit?
Snad se dnes něco naučíte a dozvíte, protože o některých věcech by se rozhodně vědět mělo! OCD totiž může kdykoli zasáhnout i tebe, ostatně se tomu nevyhnou celebrity. Chceš příklad? Tak třeba John Green, autor super bestsellerů. Tak – a teď už předávám slovo🙂
Na začiatok by som chcela upresniť, že som nebola u žiadneho odborníka, takže OCD mi nebolo nijak „oficiálne“ diagnostikované. Je to niečo, na čo som po dlhom sledovaní svojho správania prišla sama.
Pre mňa osobne to bolo veľmi oslobodzujúce prísť na to, čo sa skrýva za mojim správaním. Takže som s tým vôbec nebojovala, ale prijala som to.
Tým, že OCD je podľa mňa v našich končinách dosť neznáma „choroba“ (nerada to nazývam chorobou), často musím ľuďom vysvetľovať, čo to vôbec znamená. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa OCD prejavuje, u každého to môže byť iná forma, alebo ich kombinácia.
U mňa to našťastie, zatiaľ, nie je nič extrémne, preto si mnoho ľudí v mojom okolí ani nemusí všimnúť, že niečim trpím. Ale ja to na sebe vidím a niekedy aj sama na to poukážem. Beriem to však tak odľahčene, ale nie zase na ľahkú váhu, a sama sa nad sebou niekedy pousmejem.
A či som sa stretla s nepochopením? To nemôžem povedať. Ako som hovorila, ľudia z môjho okolia možno počujú o OCD až odo mňa, a vždy sa im to snažím vysvetliť takou ľudskou formou, aby tejto „chorobe“ porozumeli čo najlepšie. A zatiaľ vždy to dopadlo pozitívne 🙂
Asi sa budem opakovať, ale u mňa sa OCD zatiaľ neprejavuje nijako extrémne. Teda aspoň si to myslím v porovnaní s príbehmi iných ľudí, ktoré som si čítala, haha. A ako zmenilo OCD môj život?
Tak napríklad môj odchod z domu do práce trvá o niečo dlhšie, pretože pred odchodom musím byt prebehnúť minimálne dvakrát a v hlave si hovoriť všetky veci, ktoré musím skontrolovať.
Vypnúť predlžovací kábel v izbe a zhasnúť, vypnúť zástrčku v kuchyni, skontrolovať vodovodný kohútik a niekedy aj sporák (aj keď ho ráno vôbec nezapíname :D) a zavesiť alebo zložiť utierku.
Taktiež nemôžem zabudnúť skontrolovať kúpeľňu – či je všetko vytiahnuté zo zásuvky, či sú zhasnuté svetlá a či je všetko „jednoducho“ na svojom mieste. A kým čakám na výťah, stále mixujem vchodovými dvermi, aby som si bola istá, že som zamkla.
Občas zapochybujem o vodovodnom kohútiku, tak sa opäť vrátim do bytu a skontrolujem ho. Boli časy, kedy som sa ešte spred činžiaka vrátila naspäť hore, len aby som skontrolovala, či som naozaj zamkla. Možno si niektorí teraz povedia, že som iba prehnane opatrná, ale tie myšlienky, ktoré ma napádajú a hovoria mi „naozaj si zamkla?“ sú naozaj nekontrolovateľné. Avšak, okrem takýchto „otravných“ činností ma otravujú aj nepríjemné myšlienky, čo je taktiež určitou formou OCD.
Najčastejšie sa mi tieto myšlienky vkrádajú do mysle, keď ja alebo niekto z mojich blízkych cestuje – je jedno či niekam ďaleko alebo iba do vedľajšieho mesta. Vtedy mi napádajú myšlienky, či sa mne alebo im niečo nestane, a čo bude, ak sa mne alebo im nakoniec naozaj niečo stane.
V hlave sa mi odohrávajú všelijaké strašidelné scenáre a jediné čo pomôže je jedna krátka modlitba, a teda akási formulka, ktorá „zázračne“ tieto myšlienky odoženie. Avšak, aj táto modlitba alebo formulka musí byť povedaná správne, v mojom prípade neprerušene v mojej mysli a ak ma hocičo rozruší, musím si ju povedať odznova.
OCD je skratka pre obsessive-compulsive disorder, a teda obsedantno-kompulzivnu poruchu. Samotný názov tejto poruchy sa skladá z dvoch časti – obsedantno a kompulzivna.
Obsesie sú vtieravé, nutkavé predstavy, myšlienky. Kompluzie sú zase nezmyselné činnosti, ktoré „postihnutá“ osoba vykonáva a nemôže sa im ubrániť. Obsesie sú teda myšlienky, kompulzie činnosti.
Najprv nám do hlavy príde nejaká vtieravá myšlienka „čo ak som zabudla zo zásuvky vytiahnuť žehličku na vlasy a vyhorí nám celý byt“, potom nastane kompulzia – ideme tú žehličku na vlasy skontrolovať, aj keď sme ju boli skontrolovať predtým.
Raz som čítala príbehy ľudí s OCD a v jednom z nich jedna pani hovorila o tom, ako sa musela vrátiť z práce domov „len“ preto, aby skontrolovala, či naozaj vypla sporák. Alebo jeden pán vždy, keď vošiel do miestnosti, sa najprv musel chytiť pravej zárubne, potom ľavej a nakoniec aj hornej.
Možno si ľudia povedia, že sú to len myšlienky, ale možno si neuvedomujú to, v akej miere a intenzite prichádzajú, a teda v takej, že nás donúti vrátiť sa domov, len aby sme tie myšlienky zahnali.
A ako som hovorila, je niekoľko typov OCD – môže ísť o ľudí, ktorí musia všetko skontrolovať a kontrolovať, alebo musia všetko dokonale vyčistiť a umyť. Alebo si musia usporiadať veci na pracovnom stole určitým spôsobom. Alebo, ako aj v mojom prípade, prichádzajú im na um hrozivé myšlienky.
Priznám sa, že o liečbe toho moc neviem, keďže sama som ju nepodstúpila. Pre mňa je môj stav OCD stále v znesiteľnej miere, takže zatiaľ nemám v pláne podstupovať akúkoľvek liečbu.
Neviem s určitosťou povedať, ako dlho ma OCD v mojom živote sprevádza. Ale povedala by som, že je to možno rok alebo rok a pól, čo na sebe pozorujem všetky tieto príznaky, o ktorých som hovorila vyššie. Možno tu boli aj pred tým, ale až v priebehu tohto roka a pol sa stali intenzívnejšími natoľko, aby som si ich začala všímať.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor 🙂 Snáď niekomu pomôže lepšie pochopiť, čo to OCD je 🙂
V to doufám i já – a děkuji za spolupráci!
xoxo Bookerka – a Ivana Malíková
Bookerka 